Tango Argentino

Kalendár aktivít
<    December 2017    >
PUSŠPSN
     1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31
Reklama

(!) Prehľad najbližších MILONG, WORKSHOPOV, KONCERTOV,... je V PRAVOM STĹPCI alebo na stránke www.tangoargentino.sk/events

Článok: Tango starej gardy (Arturo Pérez-Reverte, kniha)

Pridal: roman
Kategórie: Kniha, Na čítanie, Oddychové čítanie, Spestrenie,
Posledná zmena: 14 September 2015, 01:32
tango-starej-gardy_m720.jpg

Tango starej gardy (Arturo Pérez-Reverte, kniha)

Vášnivý triptych o láske a zrade odohrávajúci sa v Európe a Amerike počas štyroch desaťročí XX. storočia.

Vydavateľstvo Slovart prichádza na knižný trh (február 2014) s dobrodružným románom "Tango starej gardy" španielskeho autora Artura Pérez-Reverteho. Je pravdepodobne prvou knihou v slovenčine, v ktorej hrá významnú úlohu argentínske tango.

O knihe (text z obálky):

Prvý raz sa stretli v roku 1928 na zaoceánskom parníku. Mecha Inzunza cestovala s manželom, hudobným skladateľom Armandom de Troeye, do Buenos Aires, lebo chcel vyhrať stávku s Mauriceom Ravelom. Na lodi manželia stretnú Maxa Costu, plateného tanečníka, džigola, bonvivána a zlodeja v bielych rukavičkách. Max ich zavedie do pokútnych klubov, zoznámi so starým, pôvodným tangom a s Mechou prežije vášnivý románik.

O deväť rokov neskôr Max skončil s kariérou plateného tanečníka a živí sa drobnými i väčšími krádežami. V Európe sa schyľuje k vojne a Maxa poverí talianska vláda, aby z trezoru sestry talianskeho finančníka ukradol listy kompromitujúce Mussoliniho zaťa. Max Costa odíde do Nice, kde sa druhý raz stretne s Mechou Inzunzou.

Nakoniec ich osud spojí v Sorrente. Max sa vzdal dobrodružného života a našiel si pokojné zamestnanie. V čase, keď sa v meste koná šachový turnaj, ktorého víťaz postúpi do finále o Veľkú cenu Campanellu, sa vracia domov z letiska a zbadá Mechu Inzunzu v kaviarni. O pár dní neskôr ju vyhľadá, predstiera, že je niekým iným, a hoci ich láska vplávala do jesene života, zistí, že je rovnako silná ako kedysi.

Úryvok z knihy (z kapitoly Tango, ktoré prináša utrpenie, a tango, ktoré zabíja):

(v úryvku nájdete aj nepriame vysvetlenie názvu knihy...)

~  ~  ~

„A čo hudba?“ De Troeye si namočil pery do koňaku a hľadel na Maxa cez okraj pohára, „aký je podľa vás najväčší rozdiel medzi starým a moderným tangom?“

Tanečník sa pohodlne usadil na stoličke a ukazovákom odklepol popol z cigarety do popolníka. „Nie som hudobník. Tancujem, aby som si zarobil na živobytie. Neviem ani len rozlíšiť osminovú notu od celej.“

„Aj tak by som rád poznal váš názor.“

Max si dvakrát potiahol z cigarety a odpovedal: „Môžem rozprávať len o tom, čo viem. Čo si pamätám... Myslím si, že sa stalo to isté, čo s tancom a spevom. Zo začiatku boli hudobníci skôr intuitívni a hrali málo známe motívy z klavírnych partitúr alebo po pamäti. Spontánne... Podobne ako džezové skupiny, keď improvizujú, ako príde.“

„A aké to boli orchestre?“

„Malé,“ upresnil Max, „traja, štyria chlapíci, basová harmonika, jednoduché akordy a rýchlejšie tempo. Nedá sa povedať, že by skladali hudbu, iba interpretovali. Časom takéto orchestre vytlačili moderné; klavírne sóla nahradili gitaru, druhé husle a akordeón. Neskúsení tanečníci a noví zanietenci dostali zelenú. Profesionálne skupiny sa okamžite prispôsobili novému tangu.“

„Tomu, čo sa tancuje dnes,“ dodal a starostlivo zahasil cigaretu, „a hrá sa v tanečnej sále Cap Polonia a v slušných lokáloch Buenos Aires.“

Mecha Inzunza zahasila cigaretu v tom istom popolníku tri sekundy po Maxovi.

„A to druhé?“ opýtala sa pohrávajúc sa so slonovinovou špičkou. „Co sa stalo s pôvodným tangom?“

Profesionálny tanečník neochotne odvrátil pohľad od jej štíhlych, elegantných rúk, ktoré prezrádzali jej postavenie. Na ľavom prstenníku jej žiarila svadobná obrúčka. Keď zdvihol pohľad, zistil, že Armando de Troeye ho uprene a chladne pozoroval.

„Ešte stále sa tam vyskytuje,“ odpovedal, „no je čoraz vzácnejšie a utláčané. Keď ho na niektorých miestach hrajú, ľudia ani nejdú tancovať. Je oveľa ťažšie a drsnejšie.“

Na chvíľu sa odmlčal. Na perách jej hral nenútený úsmev. Prebúdzal staré spomienky.

„Jeden môj priateľ hovoril, že je tango, ktoré prináša utrpenie, a tango, ktoré zabíja. To pôvodné malo viac do činenia s tým druhým.“

Mecha Inzunza sa oprela lakťom o stôl a hlavu si položila na dlaň. Vyzerala, že počúva absolútne sústredene.

„Niektorí ho volajú Tango starej gardy,“ upresnil Max, „aby ho odlíšili od nového, teda od moderného tanga.“

„Pekný názov,“ podotkol jej manžel, „z čoho pochádza?“

Už sa netváril neprívetivo, znovu to bola príjemná tvár pozorného hostiteľa. Max zamával rukami, akoby chcel zdôrazniť, že to je zjavné.

„To neviem. Jedno staré tango sa tak volá: Stará garda... Naozaj vám neviem povedať.“

„A ešte vždy je obscénne?“ opýtala sa. Mala zastretý hlas a hovorila takmer vedeckým tónom, ako nejaká entomologička, ktorá si overuje, či je obscénne párenie chrobákov. Za predpokladu, že sa chrobáky pária, zaváhal Max. Určite áno.

„Podľa toho, kde,“ potvrdil Max.

Zdalo sa, že Armando de Troeye bol rozhovorom nadšený.

„Je fascinujúce, čo nám tu rozprávate,“ povedal, „oveľa viac, než som dúfal. A zmenilo to môj názor na vec, ktorú som nosil v hlave. Chcel by som to zažiť, vidieť zblízka.“

„Pokiaľ viem, pôvodné tango sa na slušných miestach nehrá,“ povedal vyhýbavo Max.

„Poznáte také lokály v Buenos Aires?“

„Niektoré poznám. No slušné ani nie je priliehavé označenie,“ pozrel na Mechu Inzunzu, „sú skôr nebezpečné. Nevhodné pre dámy.“

„Nerobte si z toho ťažkú hlavu,“ povedala frivolne a pokojne, „už sme boli aj na nevhodných miestach.“

 

~ ~ ~

 

Dlhšia ukážka z tej istej kapitoly (str. 48-61):

(otvoriť túto ukážku v novom okne prehliadača)

 

~ ~ ~

O autorovi:

Arturo Pérez-Reverte (1951) pochádza zo španielskej Cartageny. Pracoval ako novinár pre dnes už neexistujúci denník Pueblo, neskôr v španielskej verejnoprávnej televízii, predovšetkým ako vojnový spravodajca, napokon sa rozhodol byť spisovateľom na plný úväzok. Píše najmä historické romány, medzinárodne ho preslávil románový cyklus o kapitánovi Alatristem, na motívy ktorého bol nakrútený úspešný film. Od roku 2003 je členom Kráľovskej španielskej akadémie a okrem beletrie píše aj populárno-náučné knihy. Do slovenčiny boli preložené jeho romány Flámsky obraz (La tabla de Flandes, 1990, SLOVART 2001), Dumasov klub (El club Dumas, 1992, SLOVART 2004), Kráľovná juhu (La reina del sur, 2002, SLOVART 2006), Templárova posledná výprava (La piel de tambor, 2000, SLOVART 2003), Maliar bojových scén (El pintor de batallas, 2006, SLOVART 2008).

Výroky o knihe:

„Najkrajší román Péreza-Reverteho.“
La Vanguardia

„Pérez-Reverte drží čitateľa v napätí ako nikto iný.“
The New York Times Book Review

„Dobrodružný román plný elektrizujúcej zmyselnosti.“
The Observer

„Skvelá kniha veľkého románopisca.“
Le Figaro

Fakty o knihe:

Arturo Pérez-Reverte: Tango starej gardy

Slovart, 2014 (originál "El tango de la Guardia Vieja" vyšiel v r. 2012)

Preklad do slovenčiny: Sofia Tužinská

Tvrdá väzba s prebalom, 448 strán

ISBN: 978-80-556-1099-3

Približná cena v čase vydania: 12-15 eur

 


Viac:

 

 

star star star star no-star 1 hlasov
Najhoršie   1   2   3   4   5  Najlepšie