Už ako malý chlapec som chcel vedieť tancovať argentínske tango. Odkiaľ a prečo? Neviem, možno sa mi páčila hudba a možno nejaký film vzbudil moju túžbu.
Jednoducho to chcem.
U nás doma takáto vymoženosť nebola a už som ani nedúfal. Štvrťstoročnica za mnou a nič. Až v Prahe sa mi to podarilo. Navštevujem kurzy a stáva sa zo mňa „TANGEROS“.

Plný elánu a odhodlania. Omyl!
Treba len vytrvať a učiť sa. Opakovať kroky do nemoty, až kým ich nedostaneš do krvi. A potom nová figúra a ďalšia, a ďalšia a opäť nový krok, až som mal z toho hlavu ako melón. Kurz skončil, ale niečo mi chýbalo.
PRAX!!! Tancovať a tancovať.
A potom to prišlo, MILONGA. Môžeme ju chápať ako ples, kde sa výhradne tancuje argentínske tango.

Pri vchode nás (ja + moja partnerka) čakal uvádzač. Predal lístky a v stručnosti oboznámil s programom. Nakoľko sme boli začiatočníci, vysvetlil i niektoré termíny, aby nedošlo k prípadným nedorozumeniam.
„Tangeros“, tanečníci tanga.
„Pánska volenka“. Dámy vyzvú pána k tancu.
A pán nikdy, upozorňujem, nikdy nesmie odmietnuť. Ak by náhodou odmietol, už nikdy nebude pozvaný na MILONGU, budú ho ignorovať. Toto pravidlo má svoj pôvod v minulosti, keď bol nedostatok dám. Vtedy muži bežne tancovali spolu. Dnes už to tak striktne neplatí (pretože páni tvorstva sú v menšine), ale zvyk sa drží i naďalej.
Ďalším nepísaným pravidlom je, že žiadna dáma nesmie sedieť sama, každá musí tancovať. A keď nie je partner, môže ho nahradiť žena.

Až vo vnútri som pochopil, čo znamená termín MILONGA nad strechami.
Nachádzali sme sa na siedmom poschodí v starej časti Prahy, pod nami nádherné domčeky, kľukaté uličky, vôňa histórie dýchala z každého kúta, z každej tehly.
Miestnosť mala tvar obdĺžnika. Rozmery približne 18x8 metrov. Obidve dlhšie strany boli presklenné obrovskými oknami a zrkadlami. Hrala živá kapela.
Mal som pocit, že raz tancujem v tme a raz pod svetlami lámp. Ponáram sa do tmy a spolu so mnou všetci tanečníci. Už, už, keď pocit strachu obklopil moju myseľ, sme sa vynorili do svetla, v zrkadle som uvidel svoju siluetu a všetka tieseň náhle opadla.

Bol som unesený, niečo podobného som na žiadnom plese nezažil. Tu každý pár tancoval svoj „milostný“ tanec. Každý bol originálny.
Nikto sa neopakoval (nie ako na bežnom plese, kde všetci tancujú nejakých 5 základných krokov). A celok?
Neopísateľné, jednoducho to musíte zažiť. Oni sú jedno telo. Vznášajú sa nad strechami, milujú v tanci. Oči zatvorené, no i tak vedeli, kde sa majú pohybovať.
Bol som si istý, každý tu má svojho partnera, tancujú spolu niekoľko rokov.
OMYL!!!
Hudba skončila a nastala výmena partnerov.
A opäť, nádherná súhra dvoch tiel. Milovanie v daždi (práve sa spustil tichý dážď)!!!

Keď som sa spýtal svojej učiteľky, ako je možné, že po každej výmene partnerov je tam taká dokonalá súhra.
Odpovedala, „neboj sa, po pár MILONGÁCH i ty začneš cítiť svoju partnerku, začneš vnímať jej dych, pohyb do strany, pohyb nôh, rúk, prsty na rukách, vlnenie vlasov, nerovnosti podlahy, iných tanečníkov. Budete prežívať svoje pocity, radosti, starosti, dopĺňať sa, pretože milovanie v tanci si vyžaduje absolútne odovzdanie sa. Ona musí veriť tebe a ty jej. Keď náhodou spadne, musí vedieť, že ty tam budeš a nič sa jej nestane“.

ZATVÁRAM OČI A ..... MOJE PRVÉ MILOVANIE V DAŽDI.