Čítaj: bandoneón Znamená: hudobný nástroj podobný harmonike Zobraz abecedu
Bandoneón bol pomenovaný podľa svojho vynálezcu Heinricha Banda, ktorý vo veku 29 rokov, v decembri 1850, dal svoj prvý výrobok na predaj do obchodu v Krefelde v Nemecku. Bol to chrámový hudobný nástroj, osudom ktorého sa mali stať predovšetkým chudobné fary v Európe.
Keď sa bandoneón prvýkrát objavil v rýchlo rastúcom prístavnom meste Buenos Aires roku 1868, nikto mu nevenoval pozornosť. Jednoducho prišiel ako ostatní imigranti – sám, neznámy, nemilovaný. Legenda hovorí o tom, že istý námorník, ktorý minul všetky svoje peniaze v baroch, vymenil svoj bandoneón za fľašu šnapsu. Predpokladá sa, že tento bandoneon bol v Južnej Amerike ako prvý.
Nový nástroj v novej zemi. Hrával valčíky, polky a všetko, čo si pamätal z domova. Čoskoro sa chcel pridať ku gitare, husliam, flaute. Tie však hrávali horúce novinky z hudobného žánru stvorenom v Argentíne – živé, svieže, radostné milongy. Ale hudba bola príliš rýchla, a navyše hráči na bandoneón ešte neskúsení.
Neskôr hudba spomalila. Bandoneón sa mohol pridať. Hoc s nálepkou „imigrant“, bandoneón sa stáva dušou tanga. Síce neživý, no predsa tajuplný, keď v rukách hudobníka vylúdi sťaby tisíce hlasov. Pútavých, strhujúcich, spletitých.
Ak poslucháč nie je naladený tým správnym spôsobom, zrejme neupúta jeho pozornosť. Možno ho hneď aj vypustí z hlavy: „Len ďalšia harmonika“ (zvuk harmoniky je však sýtejší a má inú farbu). Pravdepodobne sa aj bude čudovať, čo na ňom tí tangueros vidia! Ale keď ho zrazu človek pochopí, uchváti ho to. Už nieto cesty späť. Ovplyvní jeho hudobný sluch, vkráda sa do všetkých jeho myšlienok. Ako hodvábna prikrývka zahaľuje pred zúrivým vonkajším svetom. Zistí, že namiesto Beatles si pospevuje Piazzollu. Vytvára sa hlbšia a hlbšia väzba medzi ním a tangom. Nádychy bandoneónu hormonizujú s nádychmi tanečníka a s tlkotom jeho srdca. Stáva sa z neho tanguero.