Nerozlišuje národnosti a nepozná hranice. Každý človek má svoje vlastné tango, ktoré je jeho vlastným príbehom.
Petra Nagyová, Nota bene 2/2019, str. 24-26. Foto: Vlado Benko
Vyskúšala som si svoju prvú hodinu tanga. Spočiatku ma od neho odrádzala strata vlastnej intimity. Možno prílišná blízkosť neznámeho partnera. No stačila hodina, aby som zistila, že tango je oveľa viac. Jediná lekcia mi odkryla dôležité poznanie o tom, kolko bariér medzi seba dokážu postavit dvaja ľudia. Akonáhle ich dajú preč, sú bližšie k dotyku. Vnímajú sa, sú voči sebe citlivejší a navzájom komunikuju. Aj o tom je tango.
Ako malé dievča som často tancovala. Pamätám si na hodiny waltzu, pasodoble, čače či rumby a foxtrotu. Na prvého tanečného partnera, na občasné nedorozumenia a hádky, ale aj na radosť, keď sa nám podarilo odtancovať celú tanečnú zostavu. Tomu, kto prestane s tancom, už bude navždy chýbať. No málokedy som hľadala možnosti, ako sa k nemu vrátiť. Po mnohých rokoch som sa konečne odhodlala.
PRÍBEH TANGA
Vchádzam do starej historickej budovy…
- pokračovanie článku čítajte v Nota bene 2/2019, časopise distrubuovanom pouličnými predajcami bez domova.
Pre úplnosť dopĺňame, že článok kombinuje rozprávanie vlastného príbehu autorky s príbehom a vyjadreniami Lucie a Deniza Hazirových, lektorov bratislavskej tanečnej školy Tango Vida.
Kúpou časopisu si nielen môžete prečítať celý 3-stranový článok, ale navyše pomôžete konkrétnemu človeku v ťažkej životnej situácii a kedykoľvek a opakovane môžete článok dať prečítať aj svojim známym a prispieť tak aj k šíreniu tanga.