(6. článok seriálu Bebé Tanguera a cesta do Argentíny. Slovníček pre netanečníkov nájdete dolu)
Aj druhý deň ráno ma čakalo v kuchyni prekvapenie. Zoznámila som sa s postaršou nájomníčkou z Kolumbie, Tuliou, ktorá už roky tancovala tango. Pri odchode do mesta mi ponúkla, že ak by som bola v kuchyni presne o 16:00, zobrala by ma so sebou na milongu. To som si nemohla nechať ujsť!
Keďže som mala ešte čas a už aj hlad, išla som na prieskum miestnej ponuky jedál v mojej štvrti Almagro. Hoci som v Taliansku ešte nebola, no akoby som sa tam práve ocitla. Na okolitých reštauráciách boli nápisy Pizza a Pasta a pre lepšiu predstavu aj fotografie jedál z domácich cestovín. I v mäsne som videla talianske nápisy „Milanesa“ na obalených surových rezňoch. Vysvetlili mi, že sú na miestnu špecialitu „Milanesa napolitana“, rezeň zapečený s rajčinovou omáčkou a mozzarellou. Dokonca vraj kedysi dávno talianski imigranti priviezli so sebou aj zmrzlinové recepty na gelato. Z nich sa postupne vyvinula ozajstná argentínska zmrzlinová kultúra. Na časti jednej ulice som naozaj našla hneď tri luxusné zmrzlinárne s otváracími hodinami hlboko do noci. Tentokrát som im odolala.
Domov som sa vrátila s veľkým plátom čerstvých raviol na ochutnávku. V kuchyni sa ku mne pridal s prípravou svojho steaku aj nájomník z Južnej Kórey. Tiež tanguero. Už mesiac bol v Buenos Aires a pokiaľ nepršalo, každú noc chodieval na milongy. Spýtala som sa ho, aké boli. Vraj na denné milongy chodili prevažne staršie generácie a na nočné z pochopiteľných dôvodov tie mladšie. Mala som zabudnúť na európsky štandard drevených podláh a očakávať skôr kamenné, betónové, či dokonca preglejkové. Na nich prebiehala z jeho pohľadu leadra „vojna“ o priestor, keďže niekedy sa za celú pieseň posunul tak o meter. Štandardom boli podľa neho žiaľ aj toalety v zlom stave, kvôli ktorým už na niektoré milongy ani nechodil. Keby som mala nejaké ružové očakávania, určite by ma zaskočil.
„Aaah, si tu, nečakala som ťa. Tak ideme,“ zavelila prekvapená Tulia, keď ma o štvrtej našla pripravenú v kuchyni. Po ceste na milongu ma na Subte stanici Plaza Misere zaviedla k okienku SUBE vybaviť si vlastnú dopravnú kartu. Žasla som, keďže za ani nie päť minúť a ani nie pol eura som mala vlastnú SUBE kartu, ktorú vraj bol problém zohnať. Kamoške Sare trvalo týždeň nájsť miesto, kde karty v skutočnosti mávali a prísť vtedy, kedy ich ešte mali. Mala som šťastie.
Prišli sme na Milongu „Nuevo Chiqué“ a hneď som si uložila polohu do mapy v mobile. Zaplatila som tisícpäťsto pesos za vstupné, ktoré sa vraj zase od predchádzajúceho týždňa zvýšilo o sto pesos. „Pre teba to je nič, no niektorí miestni milongueros kvôli tomu už nechodia toľko na milongy, iba raz do týždňa.“ V prepočte bolo vstupné zhruba jeden a pol eura a zvýšenie ceny desať centov. Taká bola tanečná realita pre miestnych. Stále som z tých cien bola v šoku. Tulia však rázne zamávala rukami na odohnanie myšlienky a zavelila: „Poďme tancovať.“ Zvítala sa s organizátorkou, ktorá nás zaviedla k jednému zo stolov pozdĺž tanečného parketu na miesta pre ženy, ktoré prišli bez partnera.
Bolo to akoby som sa preniesla do inej doby. Od prostredia, cez oblečenie, hudbu až po vek pokojne tancujúcich tanečníkov, ktorý som odhadovala priemerne na šesťdesiat rokov a vyššie. Tancovali prevažne v blízkom objatí a Tulia hneď zmizla v jednom z nich. Spomenula som si na tri milongové varovania, ktoré však neplatili na túto milongu. Na drevenom tanečnom parkete mali tanečníci dostatok priestoru a aj toalety boli obstojné.
Oproti mne na druhej strane sedeli páni, s ktorými sme mali nadväzovať očný pohľad, miradu. Pokiaľ sme obaja chceli spolu tancovať, tak prebehlo aj kývnutie hlavou, cabeceo. Pokiaľ jeden nechcel, diskrétne odvrátil hlavu. Keď sa však parket zaplnil a nedovideli sme už na seba, tancachtiví páni sa na začiatku tandy prešli po kraji tanečného parketu v snahe nadviazať očný kontakt s dámami. Nie však so mnou. Aj po stranách sedeli skupiny a páry, no tam som sa pri hľadaní tanečného partnera z rešpektu nemala pozerať. Každý tu mal očividne presne určené svoje miesto.
Predsa sa na druhej strane nejaký pán intenzívne snažil nadviazať so mnou očný kontakt pomedzi tancujúce páry. Potešila som sa a po cabeceu po mňa rýchlo prišiel s dobrou náladou a začal ma rázne viesť. Bola som stuhnutá od nervozity a sem-tam som mu stupila na nohu, no tešil sa ďalej. Počas cortiny medzi piesňami sa ma po španielsky vypytoval rôzne otázky. Moja prvá tanda bola skutočným lámačom ľadov. Bola som rada, že po mňa prišiel s toľkým nadšením, ale aj že som to už mala za sebou. Pochybovala som však, že po tomto tanci po mňa príde ešte niekto ďalší.
Aj sa tak dialo. No po jednej tande mi Tulia oznámila, že požiadala jej dobrého známeho a výborného tanečníka, aby si so mnou zatancoval. Ostatní by tak mohli vidieť, ako tancujem. Dalo by sa to i bez toho, ale načakala by som sa a nezatancovala by som si. „Tam sa pozeraj, začína nová tanda,“ usmernila ma. Namietala som, no oznámila mi, že jej známy s tým súhlasil. No cabeceo nevyšlo a postavila sa pani vedľa mňa. Tulia zase na chvíľu zmizla. „Tam sa pozeraj, teraz to vyjde,“ oznámila mi, keď sa vrátila začiatkom novej tandy. Ohradila som sa, no už na mňa neutrálne, no s rešpektom, hľadel dohodnutý tanečník stojaci na okraji parketu. Bolo zrejmé, že to robí ako láskavosť dobrej známej, ktorú by som nemala odmietnuť ani ja.
Podarilo sa cabeceo, no pre istotu som vstala, až keď prišiel po mňa. Očami si vyžiadal súhlas vstúpiť na tanečný parket od pána blížiaceho sa tanečného páru. Bez slova mi ponúkol ruku a počkal niekoľko nádychov, kým som sa v otvorenom objatí uvoľnila. Iba mierne pohol hruďou do rytmu. Skúšal, ako som ho nasledovala. Niekoľkokrát to zopakoval a až potom vykročil. Pozýval ma do jednoduchých tanečných krokov, neponáhľal sa. Mala som pocit, že pri prvej piesni sme sa len spoznávali jednoduchými krokmi, pri druhej sme sa odvážili pridať niečo vlastné a pri tretej sme si už s nadobudnutou istotou užívali muzikalitu. Na konci s miernym úsmevom a prikývnutím poďakoval a bez slova odišiel. Potešila som sa, spojenie fungovalo.
Po tomto tanci som už nebola neviditeľná. I ďalší páni začali aj so mnou nadväzovať očný kontakt a skoro celý čas som tancovala. U niektorých krehkých deduškov okolo osemdesiatky som sa musela sústrediť, aby som na nich nepreniesla ani kúsok svojej váhy. Výborný tréning, ako zostať vo vlastnej osi. Viedli pokojne a pri tanci vyzerali spokojne. Jedna tanečnica z USA sa mi zdôverila, že práve kvôli týmto pánom chodila do Buenos Aires každý rok. Mali nevysvetliteľnú životnú iskru, ktorú doma nevidela u pánov v podobnom veku.
Zostali sme až do skladby Cumparsita, ktorú zvyknú púšťat na milongách ako poslednú. Mne sa páčila najviac práve tá od orchestra Juan D´Arienzo, ktorú som vedela rozpoznať podľa ich výrazného rytmu.
Po mojej prvej zážitkovej milonge ma Tulia zobrala naspäť do rušnej reality. Nasledovala som ju a na turistickej tepne Buenos Aires, na ulici Corrientes, sme zapadli do davu turistov v jej obľúbenej slávnej pizzerii Güerrín. Ľudia čakali vonku v rade na voľné stoly ale aj na pizzu na stojáka. Mali tam typickú argentínsku cibuľovú pizzu Fugazza a miestnu cícerovú špecialitku, palacinku Fainá. Cena za trojuhoľník pizze sa pohybovala okolo eura. Zašli sme sem spolu ešte raz po druhej milonge v Nuevo Chiqué, kde som zažila aj moje prvé tandy na živý orchester. O pár týždňov neskôr, keď som už v dome nebývala, som z nostalgie zašla do tejto pizzerie a náhodne som tam stretla aj Tuliu. Bol štvrtok po milonge.
Na moju otázku: „Čo je pre teba tango?“ mi raz moja milá Tulia odpovedala: „Ako lietajú škorce, to je tancovať tango. Ako sa odovzdať do objatia, tiež. Tango je možné, ale ťažké. A ako všetko v živote je to proces. Je to škola. A mnoho ďalších vecí.“
Tento príbeh a články zároveň tvorím ako projekt v Toastmasters International, kde sa učím aj blogovať. Budem Ti preto, milý čitateľ/-ka, vďačná za Tvoju podpornú a konštruktívnu spätnú väzbu pre moju ďalšiu tvorbu, najlepšie odpovedaním na niekoľko otázok. Vopred ďakujem!
- Cabeceo – kývnutie hlavou ako súhlas k tancu
- Cortina – krátky úsek skladby iného žánru na ukončenie tandy
- Leader /-ka – anglický výraz označuje tanečníka/-icu, ktorý/-á v tanci „vedie“ (mužská rola)
- Milonga – tančiareň tanga so špecifickými pravidlami v hudbe a v tanci trvajúca niekoľko hodín, aj hudobný štýl
- Milonguero / milonguera – tanečník/-ica tanga pravidelne sa zúčastňujúci na milongách
- Mirada – očný kontakt tanečníkov
- Tanda – úsek troch až štyroch piesní, na ktoré sa tanečný pár spolu rozhodol tancovať
- Tanguero / tanguera – tanečník/-ica tanga