Disociácia

Znamená: je to proces, kedy horná časť tela (hruď) a dolná časť tela (panva) sú vytočené v rôznom uhle v horizontálnej rovine, pričom bodom oddelenia je oblasť pásu. Zobraz abecedu

Disociácia je veľmi dôležitá pre správne a funkčné prevedenie mnohých rotačných figúr ako napríklad ocho alebo molinete. Disociácia umožňuje urobiť krok kolmo voči partnerovi a pritom telom zostať stále oproti nemu a zachovať tak funkčné tanečné držanie (objatie). Pre ženu je pri navedení do figúry využívajúcej disociáciu najdôležitejšie, aby prenášala rotačnú silu z hrudníka do voľnej nohy („okolo seba“) a nevyvíjala pri tom silu stojnou nohou voči telu.

Aby sme úplne porozumeli pojmom, teraz sa pozrieme na točenie hornej časti tela a pohyb bokov a nôh – ich vzájomný vyvážený vzťah. Namiesto dlhého vysvetľovania si pozrime video. Vysvetlenia jednotlivých technických záležitostí sú v závere článku.

Sledujte videá v poradí! Tanečník: Jordi Moragues

1. Otočenie hornej časti tela o 90 stupňov, potom boky a nohy

2. To isté pri 180 stupňoch

3. Viac vzrušujúce pri iniciácii bedra + nohy, až potom nasleduje horná časť tela

4. Naše telo je otvorené možnostiam – jeden pokročilý príklad z mnohých. Hrudník->Bedrá->Hrudník

Pri cvičení používajte čo najmenšie množstvo „sily z hybnosti“.
Radšej sa sústreďte na silu získanú z točenia hlavného svalstva.

Poznámka: V Buenos Aires sú niektorí starší majstri (milongueros), ktorí to takmer nerobia. Tango stále funguje s použitím minimálneho množstva izolácie a disociácie. Ale ak chcete dať svojmu tancu viac „príchute“, potom vám tieto videá pomôžu.

Anatómia chrbtice

Stavce sú spojené tak, že môžu horizontálne rotovať. Najnižší spoj schopný rotácie je medzi posledným driekovým a prvým kostrčovým stavcom. Tieto stavce a tiež predposledný driekový sú však ukryté v panve. Svaly sú schopné zaktívniť otáčanie až od spoja L3-4, hoci pasívne sa potom pootočia aj tie nižšie stavce.

Technicky, všetky spoje stavcov sú schopné otáčania. Avšak hrudné stavce napojené na rebrá tvoria pevný hrudný kôš, ktorý ich blokuje v otáčaní. Až na posledné dva (T11 a T12), kde rebrá nie sú pevne prichytené.

V dôsledku toho, celkový rozsah rotácie je možný medzi stavcami T10 a S1 a v súčte to robí uhol 111°.

Mnoho tanečníkov pociťuje, že rotačný bod je až nad L2-3. To je možno tým, že sa zapájajú aj horné hrudné svaly (najširší sval chrbta, lichobežníkový sval), ktorých ťah pociťujeme najviac.

Panvová vs. hrudná rotácia

Rozlišujeme 2 typy disociačnej rotácie

• hrudná, kedy sa hrudník otáča a panva nie. Začína pohybom spodných stavcov (spoj L5-S1) a prechádza postupne stavcami nahor. Druhý smer pohybu smeruje zvnútra dovonku – najprv sa stiahnu hlboké vnútorné svaly, potom vonkajšie hrudné svaly (aj predné, aj zadné).

• panvová, kedy sa panva otáča a hrudník nie. Vzhľadom na to, že pri tejto rotácii sa otáča spodná časť tela a svaly musia prekonať trenie podlahy, vyžaduje to viac svalovej energie. Začína pohybom vrchných stavcov (spoj T10-T11) a prechádza postupne stavcami nadol.

Tieto charakteristiky rotácie sú veľmi efektívnym spôsobom, ako z práce svalov získať maximálny rotačný pohyb, v súlade so zákonitosťami fyziky. Začať rotáciou na jednom konci a postupne zapájať ďalšie stavce je spôsob, ako získať maxinálne zrýchlenie. (Ako keď z idúceho lietadla vyštartuje druhé lietadlo v rovnakom smere, tak sa ich rýchlosti vlastne sčítajú.)