Argentínske, resp. latinskoamerické tango bolo v roku 2009 zapísané do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO (Organizácia Spojených národov pre výchovu vedu a kultúru, sídliaca v Paríži). Stalo sa tak po dlhoročnej snahe Argentíny a Uruguaja – krajín, v ktorých tango vzniklo. Rozhodnutie o zaradení hudobného a tanečného štýlu Tango do zoznamu kultúrneho dedičstva ľudstva prijal a oznámil medzivládny výbor UNESCO dňa 30. septembra 2009 počas svojho 4. zasadnutia v Abú Zabí v Spojených arabských emirátoch.
Tradícia tanga, ktorá je dnes rozšírená a známa po celom svete, sa zrodila koncom 19. storočia v oblasti Río de la Plata (ústie riek Paraná a Uruguaj) medzi nižšími triedami jej mestského obyvateľstva (argentínske Buenos Aires a uruguajské Montevideo, ktoré sú zároveň ich hlavnými mestami). V tomto regióne, kde sa miešali európski emigranti, potomkovia afrických otrokov a domorodci (Kreoli), sa zo vznikajúcich zvykov a rituálov postupne vytvorila špecifická kultúrna identita.
Medzi najcharakteristickejšie vyjadrenia fenoménu tanga patrí hudba, tanec a poézia tanga, ktoré sú zároveň stelesnením a vektorom rozmanitosti a kultúrneho dialógu. Tango, ktoré sa praktizovalo na milongách – v typických tanečných sálach – v Buenos Aires a Montevideu, sa začiatkom 20. storočia rozšírilo aj do Európy a postupne do celého sveta. Komunita priaznivcov tanga dnes pozostáva z hudobníkov, profesionálnych a amatérskych tanečníkov, choreografov, skladateľov, textárov a učiteľov, ktorí vyučujú toto umenie a umožňujú objavovať zažívať výnimočnosť kultúry tanga. V súčasnosti existuje mnoho tanečných aj hudobných štýlov tanga.
Pre zaujímavosť dopĺňame, že v celosvetovom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO sa okrem tanga nachádzajú desiatky ďalších tancov z rôznych krajín; väčšina z nich sú tradičné folklórne a etnické tance z exotických lokalít, ktoré sú často spojené aj s charakteristickou hudbou, rituálmi a ďalšími zvykovými tradíciami. Len niekoľko z nich je však výnimočných natoľko, že sa z krajiny pôvodu rozšírili medzinárodne až celosvetovo a ako atraktívna aktivita sú živo praktizované množstvom priaznivcov od amatérskej až po profesionálnej úrovne – okrem tanga to je dominikánska Bachata a Merengue, kubánska a konžská Rumba a španielske Flamenco.
Slovenskú hudobnú kultúru v zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO zastupuje Fujara (zápisy v r. 2005 a 2008), Terchovská muzika (zápis v r. 2013), Gajdošská kultúra (zápis v r. 2015) a Horehronský viachlasný spev (zápis v r. 2017). Naša tanečná kultúra sa do svetového zoznamu zatiaľ nedostala (nám geograficky najbližší zapísaný je Verbuňk, mužský regrútsky tanec a spev z Moravského Slovácka); do nášho národného kultúrneho dedičstva SR sú však zapísané Tance s vyhadzovaním v myjavsko-trenčianskej oblasti a Karička z Parchovian.
Viac:
- Tango – webová stránka UNESCO, nominačný záznam č. 258 – obsahuje aj kompletný nominačný formulár (EN) a skeny dokumentov so súhlasmi komunít (ES)
- Spravodajský článok o zaradení tanga do zoznamu UNESCO v denníku SME (z 30.9.2009)