Na začiatku 20. storočia sa tango začína postupne dostávať z bordelov a nočných podnikov chudobných štvrtí Buenos Aires do vyššej spoločnosti. Svojou vášnivou rytmikou si podmanilo stredné vrstvy obchodníkov, úradníkov a meštiakov, ktorí trávievali voľné chvíle i celé večery v kaviarňach a lepších podnikoch. Tu sa tango začalo hrať spočiatku ako hudobný štýl, ale onedlho sa tam začalo i tancovať. Očistilo si tak svoju povesť hriešneho tanca spodiny, čím sa klasifikovalo na najpopulárnejší tanec celej argentínskej spoločnosti.
La Guardia Vieja (stará strážkyňa) je výraz používaný na označenie ranej epochy tanga, kedy získalo svoju definitívnu osobitosť. Táto epocha vydláždila tangu cestu k jeho oslepujúcemu vrcholu.
Tango začalo byť čoraz populárnejšie. Stalo sa módou aj pre najvyššie vrstvy spoločnosti. Zakladali sa prvé tangové salóny. S rozvojom obchodu a cestovania sa popularita tanga začala šíriť aj za hranice Argentíny. V Severnej Amerike po prvýkrát prišli ľudia do kontaktu s tangom v roku 1911 v New York Revue. Paríž zažil prvé stretnutie s tangom počas „belle epoque“ začiatkom dvadsiatych rokov minulého storočia. Počas „krásnej epochy“ prichádzali do tohto centra svetového umenia a kultúry stovky bohatých Argentínčanov a plnými dúškami si vychutnávali povestný bohémsky život Paríža. Tu tango dosiahlo veľký úspech a zdalo by sa, že mu už nič nemôže stáť v ceste za dobytím celej Európy.
Tango bolo prvým spoločenským tancom, ktorý Európu prekvapil svojou improvizovanosťou. Tango je svojou podstatou improvizovaný tanec. Vlastne až po roku 1950 sa objavil prvý koncept tangovej choreografie pre vystúpenia. Dovtedy profesionálni tanečníci len improvizovali.
Keď v Argentíne v roku 1946 zvolili za prezidenta Juana Domingo Peróna (8. október 1895 – 1. júl 1974), tango dosiahlo vrchol popularity. Perón a jeho žena, argentínska ikona Maria Eva Duarte de Perón (7. máj 1919 – 26. júl 1952), patrili medzi veľkých obdivovateľov a podporovateľov tanga. Perón bol nacionalista a populista, a tango bolo veľmi populárnym národným tancom. Perón využíval tango a tangových umelcov na svoje politické účely.
Život chudobného dievčaťa, ktoré odíde do veľkého mesta Buenos Aires, aby sa stalo herečkou, podáva muzikál Evita (1996, Alan Parker). Stáva sa z nej manželka prezidenta a hrdinka argentínskeho ľudu. Smrť Evity znamenala pre Argentínčanov veľkú ranu. Pochovaná je na cintoríne Cemeterio de la Recoleta v Buenos Aires. Jej manžel bol pochovaný na národnom cintoríne El Cementerio de la Chacarita v Buenos Aires, 17. októbra 2006 však jeho telo preniesli do nového mauzólea (El mausoleo de Perón) v San Vicente pri Buenos Aires.