(3. článok seriálu Bebé Tanguera a cesta do Argentíny. Slovníček pre netanečníkov nájdete dolu)
Už bol november 2023 a ešte som len začala pozerať letenky na decembrový odlet do Argentíny. Bola som rozhodnutá vyhnúť sa slovenskej zime čo najskôr. Nevedela som však odhadnúť ani dátum ani miesto spiatočného letu. Vrátila by som sa za mesiac? Za dva? Či za týždeň? Chcela som si nechať možnosť návratu – hocikedy z hocikade. Sara sem-tam spomenula Kolumbiu, ktorá mi vŕtala v hlave odkedy som chvíľu cestovala po Ekvádore práve s cestovateľmi z Argentíny a Kolumbie. Opäť som však cítila opodstatnenú neistotu vkročiť na pôdu nevyspytateľnej Južnej Ameriky.
V 2019 sme prileteli do Quita, hlavného mesta Ekvádoru, a horko-ťažko sme sa po niekoľkých hodinách dostali večer z letiska. V meste prebiehal štrajk, oficiálna pozemná doprava ani taxikári nepremávali a z letiska bol zabezpečený odvoz iba šoférmi, ktorí ešte boli ochotní niekoho odviezť. Po štyridsiatich rokoch boli zrušené dotácie na palivo. Fungovala len letecká doprava a väčšina turistov ju aj využila na urýchlený odlet z mesta. Po niekoľkých tvrdohľavých dňoch čakania konca štrajku nakoniec i my. Podobná situácia však vôbec nemusela nastať v Argentíne. Pripomenula som si, že základom bolo neočakávať hneď to najhoršie.
Tentokrát som sa vedome chystala priletieť do prostredia turbulentných zmien do Argentíny. V októbri 2023 som sa dočítala, že závratne rastúca inflácia prekročila 130 percent a miera chudoby sa pohybovala okolo 40 percent. K ešte väčšej neistote mi pridali ohlásené novembrové voľby nového prezidenta. Chcela som si nechať priestor na svoje vlastné opatrné preskúmanie tamojšej reality a byť pripravená zmeniť smer v každom momente. Ako v tangu.
Proti strachu z neistoty mi fungovala taktika „krok za krokom“. Po dvoch dňoch prehľadávania možných leteniek vyhrala jednosmerka z Budapešti s desaťhodinovým prestupom v Istanbule. Nočný prestoj v letiskovej „garáži“ by som mohla stráviť čítaním Garážového Libertanga. Predĺženie pobytu v Turecku som zavrhla, keď som uvidela cenu za letenku Instanbul-Buenost Aires. Trojnásobok ceny letenky Budapešť-Buenos Aires! Zvažovala som aj Španielsko, bránu lacnejších letov do Južnej Ameriky, z kade som v 2019 letela do Ekvádoru za 300 eur. Aj tentokrát som našla lacnejšie lety, no nie do Argentíny. Kúpila som teda spomenutú tridsaťhodinovú jednosmerku cez spoločnosť Turkish Airlines za 486 eur. Prvý krok k úspešnému vycestovaniu.
Potrebovala som tú odvahu stráviť a roztancovať na najbližšiej milonge a zašla som do Crowne Plaza v Bratislave. Tam som si uvedomila, že som vlastne nevedela, prečo prítomní tanečníci chodili na milongy a prečo si vybrali práve tango. Spomenutú oranžovú knihu som mala pri sebe a ukázala som ju jednej milej tanguere. Prekvapila som ju aj seba otázkou, či by mi do knihy napísala, čo bolo pre ňu tango. „Jasné!“ A už písala: „V tangu je každý tanec nový začiatok. Nech ťa tanečné tangové nohy zavedú, kam ťa srdce zavolá.“ Zaujímavé. Práve ma volalo do Argentíny, no nikomu z komunity som to ešte nepovedala.
Neskôr som aj na iných milongách tu a tam zbierala odpovede tanečníkov. Asi som sa snažila prísť na to, prečo som aj ja tancovala tango a chodila na milongy. Podľa reakcií a odpovedí vnímal každý tango inak. Niekto hneď niečo krátke napísal, niekto chvíľu rozmýšľal a zapísal pol strany, niekto nevedel, niekto mi to len povedal a niekto ani nechcel „to niečo“ sformulovať do slov. Jeden tanguero otočil otázku na mňa. Čo bolo tango pre mňa? Vysoká škola emócií a komunikácie.
Bol najvyšší čas na druhý krok – ubytovanie. Slovo „tango“ bolo pre mňa filtrom na ponuky. Existoval vraj aj tangový hostel, no chcela som mať kľud – i tak bol vraj obsadený dlho dopredu. Cez Airbnb som našla krásny dom v cenovo dostupnej štvrti Almagro, kde bývali miestni aj cestovatelia. Ideálny priestor na súkromie aj tréning španielčiny. Mala som šťastie. Na december sa uvoľnila samostatná izba s kúpeľňou za 235 eur. Musela som však rýchlo potvrdiť záujem a zaplatiť, lebo za tú cenu boli izby väčšinou na niekoľko mesiacov obsadené. Pre porovnanie, garsónka v tom istom dome stála 500 eur na mesiac. Skoro ako v Bratislave, kde som rušila starý nájom. Mohla som cestovať na dlhšie obdobie, keďže som nemusela platiť nájmy aj na Slovensku aj v Argentíne.
Ale ako na to tango? Otázka, ktorej som sa vyhýbala. Tretí krok. Dostala som echo na tangueru, ktorá už bola v Buenos Aires „Neboj, všetko nájdeš na www.hoy-milonga.com.“ Vôbec vraj nevadilo, že tam prišla sama. Fungovalo jej, keď chodila na skupinové lekcie pred milongou, kde sa zoznámila s tanečníkmi. Ľahšie sa jej nadväzovalo cabeceo na nasledujúcej milonge a vždy si mala s kým zatancovať. Na skupinovej hodine zistila tiež štýl vyučujúceho a keď sa jej pozdával, dohodla si súkromnú hodinu. Väčšina učiteľov vraj bola v tomto flexibilná. No cena takej hodiny mohla vystúpiť aj na deväťdesiat eur. Zhrozila som sa.
Na spomenutej stránke som nenašla Estudio Dinzel. Keď som si googlila dinzelovský systém, preklikala som sa ku komplikovanej schéme krokov v tangu. Desivé. Štrukturované. Štúdio na mňa pôsobilo veľmi profesionálne. Ja som ešte len skúmala, čo „to tango“ vlastne bolo pre mňa. Niekto mi vravel, že sa tangueros, ktorí chodili do Buenos Aires, delili do dvoch skupín. Tých, ktorí prišli len do tohto štúdia a tých, ktorí tam nešli vôbec. Ja som sa cítila komfortne so stratégiou: „Uvidím, na čo sa budem cítiť. Pôjdem, kam ma moje nohy zavedú.“
Potrebovala som pozorovať. Ako keď som sa učila surfovať na longboarde. Nezobrala som si hneď trojmetrovú surfovaciu dosku a hurá do vody! Mala som rešpekt, bol to živel. Pozorovala som, čo robilo more, surferi a aké bolo podložie. Predpovede počasia a vĺn boli niekedy iné ako v realite, tak ako mohli byť iné predpovede zážitkov v Buenos Aires. Výlet som brala ako opätovné učenie sa surfovať, no tentokrát na vlnách tanga.
Spojenie v tangu, objatie, mi technicky stále nefungovalo. Nevedela som sa v ňom upratať a vypytovala som sa: „Ako si mám nájsť tanečný priestor v blízkom objatí? Aká je tá správna pozícia tela pri tanci? Kde je to moje „centrum“, o ktorom sa stále rozpráva? Prečo ma po tanci bolí krk, ruka a bok? Prečo to občas funguje a občas nie?“ Na podobné detailné otázky k surfovania mi v Malajzii s úsmevom odpovedal pre mňa najlepší surfer: „Just relax!“. Iba sa uvoľni.
Bolo vraj ale dobré si vopred dohodnúť nejakú súkromnú hodinu, už v Buenos Aires. Aby som nestrácala čas hľadaním a mohla som rovno začať. Rada „iba sa uvoľni“ bola super ale zatiaľ mi nefungovala. Dohodla som si hodinu s učiteľkou, ktorú mi jeden bratislavský tanguero viackrát ospevoval. Tiež sa mi páčilo ako mi druhý známy opisoval výuku vo Veszpréme, hlavne ako fungovalo objatie. Jeho učitelia sa vraj učili od maestrov z Argentíny – Juan Amaya a Valentina Garnier. Vypýtala som si na nich kontakt a dohodla druhú súkromnú hodinu. Bola som zvedavá na výuku priamo zo zdroja. Mne sa páčilo už aj rozprávanie o nej z tretej ruky.
V novembri sa zastavili v Bratislave aj dvaja profesionálni tanečníci. K môjmu údivu práve z Argentíny a Kolumbie – Natali Galain a Maicol Mira. Priniesli čerstvý tanečný vánok z Buenos Aires na svojej ceste do Indonézie. Dohodla som si s nimi moju prvú súkromnú hodinu tanga ešte na Slovensku. Na seminári a milonge, organizovanej školou Danza Infinita, sa na nich prišli pozrieť tangueros z rôznych kútov Slovenska aj Maďarska. Užívali sme si ich večerné vystúpenie nečakane dochutené melodickým skupinovým hmkaním znalého publika. Tu som mala veru ešte veľké hudobné medzery.
Medzi poslednými zachytenými myšlienkami o tangu z domovského prostredia, bola aj tá od školopovinnej Natašky: „Tango je pre mňa iná dimenzia rozmýšľania. V škole rozmýšľam o rovniciach, podstatných menách a zemeguli. V tangu však rozmýšľam o detailoch pohybu. Je to pre mňa vytrhnutie z reálneho sveta.“ Aj ja som sa vytrhla z môjho reálneho sveta, aby som rozmýšľala aj o detailoch pohybu a pocitu z tanga v španielčine na druhom konci sveta. Začiatkom decembra som dotancovala svoje posledné tandy v Bratislave a jedna srdečná tanguera ma na rozlúčku odviezla na moju poslednú nedeľnú milongu do Budapešti. Veľmi pekne jej za to ďakujem.
Tento príbeh a články zároveň tvorím ako projekt v Toastmasters International, kde sa učím aj blogovať. Budem Ti preto, milý čitateľ/-ka, vďačná za Tvoju podpornú a konštruktívnu spätnú väzbu pre moju ďalšiu tvorbu, najlepšie odpovedaním na niekoľko otázok. Vopred ďakujem!
- Milonga – tančiareň tanga so špecifickými pravidlami v hudbe a v tanci trvajúca niekoľko hodín, aj hudobný štýl
- Tanda – úsek troch až štyroch piesní, na ktoré sa tanečný pár spolu rozhodol tancovať
- Tanguera / tanguero – tanečník/-ica tanga