Milonga (tančiareň)

Zobraz abecedu
milonga
Autor: Petra Bertová Polovková, 2005

Slovo Milonga je afrického pôvodu, odvodené od slova Mulonga (slovo, príbeh). Má 2 hlavné významy – tančiareň argentínskeho tanga (táto stránka) a hudobný a tanečný štýl tanga.

Milonga je pomenovanie pre miesto alebo podujatie, na ktorom sa tancuje argentínske tango – tančiareň a spoločenská zábava. 

Vývojom sa na milongách v Argentíne a neskôr aj mnohých iných krajinách postupne vytvoril a ustálil súbor pravidiel, ktoré napomáhajú k príjemne strávenému tanečnému večeru, noci alebo popoludniu; a umožňujú ľudom navštevovať milongy aj po celom svete bez obáv z úplne iných miestnych zvyklostí.

Počas milongy znie takmer nepretržite argentínske tango (alebo to môže byť aj iná hudba, svojím tempom, rytmom a charakterom vhodná pre tancovanie tanga). Skladby sa hrajú po skupinách (tandách) spravidla 3-4 skladieb, medzi ktorými znejú krátke (do 1 minúty) a zreteľne „netangové“ hudobné vsuvky (cortiny). Počas tandy tancuje pár spoločne a cez cortinu väčšina tanečníkov opustí parket, aby v nasledujúcej tande tancovali s niekým iným.

O hudbu na milongách sa najčastejšie stará DJ, ktorý môže mať sled skladieb a tánd pripravený aj na celý večer vopred (vtedy ani nemusí byť prítomný…) alebo – v lepšom prípade – pripravuje sled skladieb naživo a na mieru aktuálnej tanečnej nálady, pričom  svojím výberom skladieb môže určovať a riadiť atmosféru na parkete. Na milongách sa najčastejšie striedajú štýly hudby po sebe nasledujúcich tánd v nasledovnom cykle: tango – tango – vals – tango – tango – milonga. Niektoré milongy môžu mať aj svoje modifikácie, najmä ak na nich znie aj netangová alebo moderná hudba.

Najdôležitejším zaužívaným pravidlom na milongách je spôsob dohovárania sa tanečníkov o nasledujúcom tanci. Tanečníkom umožňuje diskrétne a na diaľku vybranému partnerovi očným a neverbálnym kontaktom spoločný tanec navrhnúť, ale návrh aj nenápadne odmietnuť. Väčšinou tanec navrhuje do tanca muž. Počas cortiny sa snaží nadviazať očný kontakt s dámou, s ktorou má záujem tancovať nasledujúcu tandu. Ak dáma chce prijať jeho pozvanie, pohľad opätuje a túto komunikáciu pre istotu doplnia o vzájomné neverbálne potvrdenie napríklad kývnutím hlavy, naznačením rukou, alebo pohľadom smerom k parketu. V prípade nezáujmu dáma jednoducho pohľad neopätuje, takže jej odmietnutie je veľmi diskrétne pred ostatnými. Tento spôsob dohovárania má aj svoj názov – mirada (samotný očný kontakt) a cabeceo (celkové neverbálne dohovorenie sa o nasledujúcom tanci). Žena môže počas cortiny k nadväzovaniu kontaktu prispieť aj aktívne – postojom a pohľadom vyžarujúcim pripravenosť a záujem o tanec, nevnucujúcim prechádzaním pohľadom po voľných tanečníkoch, alebo môže – najmä dobre známemu tanečníkov aj sama dať cabeceo.

Celý súbor pravidiel platí aj pre samotné tancovanie a bezpečnosti a plynulosti premávky po tanečnom parkete, sú to najmä:

  • po miestnosti sa tancuje sa v kruhu (kruhoch) proti smeru hodinových ručičiek, tak aby sa celý dav tanečníkov pomaly posúval a točil,
  • tanečný pár volí také figúry a ich smer a rozsah, aby sa prispôsobil ostatným tanečníkom v okolí – nerobí figúry, počas ktorých by cúval proti smeru pohybu ostatných, alebo ktorými by mohol ohroziť či zraniť okolitých tanečníkov (boleo, gancho a pod.); prípadne tieto figúry zredukuje do decentného prevedenia v čo najmenšom priestore.
Poznámka: ďalšie rozšírenie týchto pravidiel – milongovej etikety – pripravujeme.
 
Pridajte svoj názor