Pôvodné tango

Začiatky argentínskeho tanga siahajú do konca 19. storočia. Pôvodné tango sa označovalo ako Tango Canyengue (číta sa kanženge) a datujeme ho do obdobia orientačne 1870 – 1930.

Tango Canyengue

Etymológia tohto slova nie je známa, ale slovo sa používalo pri opisovaní nižších spoločenských vrstiev, ktoré tancovali vonku, ak vnútri tak jedine v bordeli. Kde nie je poruke oficiálna verzia, núkajú sa neoficiálne interpretácie:

• niektorí lingvisti dávajú slovu africký pôvod – zlúčenie slov candombe a yongo do canyongo > canyengue
• niektorí etymológovia odvodzujú slovo zo španielčiny – caminar cadencioso (rytmická chôdza) alebo danza canalla (tanec davu, tanec nižších tried)

Presnú charakteristiku tohto štýlu dnes už nevieme zrekonštruovať, pretože neexistujú žiadne historické nahrávky tancovania a v súčasnosti už ani nežije nik, kto by nám to predviedol. Všetko čo máme k dispozícii sú fotografie, ústne podanie a vágne spomienky seniorov z ich detstva, ako si spomínajú na svojich rodičov. No i z tohto mála vieme, že:

• pár tancuje v tesnom držaní
• nestoja pred sebou, ale žena je výrazne posunutá do strany (na pravom mužovom boku)
• žena má tvár otočenú k mužovi a hľadí na neho, je možný aj tesný kontakt, čiže líčko na líčko
• ruky, ktoré držia spolu, nemajú vo výške očí, ale vo výške pása
• nohy sú v kolenách mierne pokrčené
• kroky sú krátke (možno kvôli vtedajším úzkym sukniam)
• pri kráčaní sa chodidlá nedvíhajú vysoko, ale ostávajú nízko pri podlahe
• rovnováhu si nedržia každý sám, nestrážia si každý svoju os, ale os toho druhého, sú v postavení do A
• hudba mala vtedy ešte rytmus 2/4, až neskôr tango prešlo na 4/8 (pozri rytmy/strucny-prehlad-rytmov/)

V súčasnosti sa o znovuoživenie tanga Canyengue snažia rôzne skupiny, napríklad MoCCA (Movimiento Cultural Canyengue Argentino).

Tango Orillero

Orillero (číta sa orižero) je španielske slovo, ktoré v preklade znamená predmestský. Ide teda o tango okrajových štvrtí. Možno preto niektorí tvrdia, že je to len iné pomenovanie tanga Canyengue.

Iní tvrdia, že sú to dva rôzne štýly a že Orillero sa vyvinulo z Canyengue s týmito zmenami:

• kolená sú vystreté
• ruky, ktoré držia spolu, majú častejšie vo výške očí
• pribudlo viac figúr, kedy sa nohy dvíhajú vyššie od podlahy (gancho, boleo)